Náboženské Princípy

Všetky náboženstvá sú drahokamy, navlečené na zlatej niti Božstva.

Všetky náboženstvá zachovávajú večné hodnoty. Falošné náboženstva neexistujú.

Všetky náboženstvá sú potrebné, všetky náboženstvá plnia v živote svoju misiu.

Je absurdné konštatovať, že náboženstvo nášho suseda je zbytočné, a že iba naše je autentické. Ak náboženstvo suseda nie je dobré, potom aj moje náboženstvo nie je dobré, pretože hodnoty sú vždy rovnaké.

Je hlúpe konštatovať, že náboženstvo pôvodných kmeňov Ameriky je modlárske (uctieva modly), pretože oni majú tiež právo povedať, že naše náboženstvo je modlárske. Ak sa im smejeme, oni sa tiež môžu smiať nám. Ak my povieme, že oni zbožňujú alebo že zbožňovali modly, potom oni tiež môžu povedať, že my zbožňujeme modly.

Nemôžeme diskreditovať náboženstvo iných bez toho, aby sme nediskreditovali naše tiež, pretože princípy sú vždy rovnaké. Všetky náboženstvá majú rovnaké princípy.

Pod slnkom sa každé náboženstvo narodí, rastie, vyvíja sa, množí sa do mnoho siekt a zomiera. Takto to vždy bolo a vždy bude.

Náboženské princípy nikdy nezomrú. Náboženské formy môžu zomrieť, ale náboženské princípy, inými slovami večné hodnoty, nemôžu nikdy zomrieť. Sú preoblečené do nových foriem a pokračujú.

Náboženstvo je od života neodmysliteľné rovnakým spôsobom, ako je vlhkosť od vody.

Existujú veľmi pobožní ľudia, ktorí nepatria k žiadnej náboženskej forme.

Ľudia bez náboženstva sú od prírody konzervatívni a reakcionárski. Iba pobožní ľudia môžu dosiahnuť Revolúciu Dialektiky.

Neexistuje žiadny dôvod, ktorý ospravedlňuje náboženské vojny, ako tie, ktoré sa prihodili v Írsku. Je absurdné klasifikovať druhých ako neverných, kacírov alebo pohanov, kvôli jednoduchej skutočnosti, že nepatria k nášmu náboženstvu.

Čarodejník, ktorý v srdci Afrických džunglí vykonáva svoje kňazstvo pred kmeňom kanibalov, ako aj aristokratický kresťanský arcibiskup, ktorý pôsobí v metropolitnej Katedrále Londýna, Paríža alebo Ríma, spočíva na rovnakých princípoch. Jediná vec, ktorá sa odlišuje, je štruktúra ich náboženstva.

Ježíš, Boží Rabín z Galilei, učil všetky ľudské bytosti cestu Pravdy a Revolúciu Dialektiky.

Ježíš sa stal stelesnením Pravdy. Pravda sa stelesní v každej ľudskej bytosti, ktorá dosiahne úplnú Revolúciu.   

Ak budeme študovať náboženstvá, ak urobíme porovnateľnú štúdiu náboženstiev, potom vo všetkých nájdeme uctievanie Krista. Jediná vec, ktorá sa odlišuje, je meno ktoré je Kristovi dané.

Boží Rabín z Galilei má rovnaké atribúty ako Zeus, Apolón, Krišna, Quetzalcoatl, Lao-Tse, Fu-Xi Čínsky Kristus, Budha, atď.

Človek zostane ohromený, keď urobí porovnávajúcu štúdiu náboženstiev, pretože všetky tieto posvätné, náboženské osobnosti, ktoré zosobňujú Krista, sú narodené 24. Decembra o 12. hodine, o pol noci.

Všetky tieto posvätné osobnosti, sú deťmi nepoškvrnených počatí. Všetci sú narodení činom a milosrdnosťou Ducha Svätého. Všetci sú zrodení z Panien, ktoré sú pred, behom a po pôrode nepoškvrnené.

Chudobná a neznáma Hebrejská žena Mária (Mary), matka zbožňovania hodného Vykupiteľa Ježiša Krista, dostala rovnaké atribúty a kozmické sily ako Bohyňa Eset, Juno, Demeter, Ceres, Vesta, Maia, Adonia, Insobertha, Rea, Cybele, Tonantzin, atď.   

Všetky tieto ženské božstvá vždy reprezentujú Svätú Matku, Večný Kozmický Ženský Princíp.

Kristus je vždy dieťaťom Svätej Matky. Uctievanie Svätej Matky je náležite vyjadrené všetkými posvätnými náboženstvami.

Mária je oplodnená Svätým Duchom. Tradícia rozpráva, že Tretí Logos vo forme holubice, oplodnil nepoškvrnené lono Márie.

Holubica je vždy falickým symbolom. Spomeňme si na Peristeru, nymfu Venušinho dvora, ktorá bola láskou premenená na holubicu.

Medzi Číňanmi je Kristus Fu-Xi, Čínsky Kristus, ktorý je zázračne zrodený činom a milosrdnosťou Ducha Svätého: Zatiaľ čo panna menom Hoa-Se kráčala po brehu rieky, položila nohu do šľapaje Veľkého Muža. Okamžite bola emocionálne ovplyvnená, vidiac samu seba obklopenú úžasnou nádherou a v jej lone bolo dieťa. Po uplynutí 12 rokov, na štvrtý deň  desiateho Mesiaca (nie kalendárny), o polnoci sa narodil Fu-Xi. Bol pomenovaný Fu-Xi v spomienke na rieku, na ktorej brehu bol počatý.

V starodávnom Mexiku, Kristus je Quetzalcoatl, Mesiáš a transformátor Toltékov: Jedného dňa, kým bola Chimalmat sama so svojimi dvoma sestrami, sa jej zjavil posol z nebies. Keď ho zbadali vyľakané sestry, tak zomreli. Keď Chimalmat počula z anjelových úst, že počne dieťa, počatie Quetzalcoatl (Mexický Kristus) sa uskutočnilo okamžite, napriek tomu, že Chimalmat nebola s mužom.

Medzi Japoncami je Kristus Amida, ktorý modlením sa za všetkých hriešnikov, sa prihovára Najvyššej Bohyni Ten-Sic-Dai-Tain. Amida, Japonský Kristus Šintoistického Náboženstva, je ten, ktorý má právomoc otvoriť dvere Gokuratu- Raj.

Nemecké Edda spomínajú Khristos, Boha ich Teogónie (náuka o pôvode Bohov), ktorý bol podobne ako Ježíš narodený 24. decembra o polnoci; to samé sa prihodilo s Odinom, Wotanom a Belenom.

Keď človek študuje Evanjelium Krišny, Hinduistického Krista, tak je ohromený, keď objaví rovnaké Evanjelium Ježiša. Avšak Krišna sa narodil mnoho storočí pred Ježišom.

Devaki, Hinduistická panna počala Krišnu činom a milosrdnosťou Svätého Ducha. Dieťa-Boh Krišna bol prevezený do Nandenskej stajne a bohovia a anjeli ho prišli uctiť. Život, umučenie a smrť Krišny sú podobné k tým Ježišovým.

Je hodné študovať všetky náboženstvá. Porovnávajúca štúdia náboženstiev vedie človeka k porozumeniu, že všetky náboženstvá zachovávajú večné hodnoty, že žiadne náboženstvo nie je falošné, že všetky sú pravdivé.

Všetky náboženstvá hovoria o duši, o Nebi, Pekle, atď. Princípy sú vždy rovnaké.

Averno bolo Peklom medzi Rimanmi. Tartarus bolo Peklom medzi Grékmi. Avitchi je Peklom medzi Hinduistami, atď. 

Olymp bol Nebom medzi Rimanmi a Grékmi. Každé náboženstvo má svoje Nebo.

Keď sa Rímske náboženstvo skončilo, keď sa degenerovalo, kňazi sa stali veštcami, eskamotérmi, atď., napriek tomu večné princípy nezomreli. Princípy sa obliekli do novej náboženskej formy Kresťanstva.

Pohanskí kňazi, nazývanými Prorok, Druid, Flamen (kňaz, obzvlášť starodávneho Rímskeho božstva), Hierofant, Dionýzos a Obetujúci Kňaz, boli v Kresťanstve prekrstení s posvätnými titulmi na Duchovenstvo, Pastor, Prelát, Pápež, Posvätený, Opát, Bohoslovec, atď. 

Sibyly, Vestálky, Druidky, Pápežky, Diakonky, Menády, Veštkyne, atď. boli v Kresťanstve pomenované ako Novicky, Abatiše, Kanoníčky, Najvyššie Prelátky, Ctihodné, Sestry a Mníšky.

Bohovia, Polobohovia, Titáni, Bohyne, Sylfi, Kyklopovia a Poslovia starodávnych bohov boli prekrstení na Anjelov, Archanjelov, Serafínov, Sily, Vládcovia, Mocnosti, atď.

Ak boli bohovia uctievaní v staroveku, tak teraz sa uctievajú tiež, ibaže pod inými menami.

Náboženské formy sa menia podľa historických časov a rás. Každá rasa potrebuje svoju špeciálnu náboženskú formu.

Ľudia potrebujú náboženstvo. Ľudia bez náboženstva sú v skutočnosti úplne barbarskí, krutí a nemilosrdní.   

- Vyňaté z knihy: Revolúcia Dialektiky (Náboženské Princípy) od Samaela Aun Weora

- Preložené z anglického originálu: Religious Principles